Pot, chaos a komunizmus. To sú 3 slová, ktorými by som popísal Hanoj. Teploty a vlhkosť ako v dažďovom pralese, nekonečné prúdy motoriek zázračne tečúce cez seba zo všetkých smerov a všadeprítomné červené vlajočky. To všetko nájdete v hlavnom meste Vietnamu, krajiny, do ktorej som mal možnosť nazrieť vďaka Medzinárodnej olympiáde z astronómie a astrofyziky (IOAA).
Naša cesta započala v ranných hodinách na termináli tri viedenského letiska. Po zvítaní, redistribúcii tímových tričiek a zabavení nožničiek na kontrole sme úspešne vzlietli. Ani nie o 18 hodín na to sme sa stali miestnymi celebritami, keď nás fotili a robili s nami rozhovor v letiskovej hale vzdialenej 8214 km od tej viedenskej. Po celebritách sa z nás stali milionári, hneď ako sme si zamenili eurá za vietnamské dongy. Nálada nás ale prešla hneď po tom, ako sme vyšli z haly von, kde na nás čakala nachystaná príjemná teplota a ovzdušie. Našťastie sme mali nachystaný aj klimatizovaný autobus, ktorým sme sa presunuli do areálu univerzity Phenikaa, kde sme sa rozlúčili so študentmi. Pätica v zložení Igor Vargovič, Jakub Prítrský, Marek Baňárek, Peter Švrlo a Richard Dudek nastupovala na 10-denný väzenský pobyt bez dennej dávky reels, bez možnosti opustiť budovu na viac ako 10 metrov a posteľami tvrdšími ako vláda Ho Či Mina.
Eduard Koči, Jana Švrčková, Tomáš Kubrický a ja sme autobusom pokračovali do samotného srdca Hanoja, kde sme si zložili veci a plní jet lagu vyrazili skúmať mesto. Miestni nás naučili, že cez cestu je možné prechádzať hocikedy, hocikde, hocijako a že farby na semaforoch sú len halucinácia v matrixe. Pre chodcov je pohyb po chodníku takmer nemožný, keďže na ňom bežne nájdete parkovať motorky alebo miestnych umývať riady, variť, hrať hry či zvárať. Ak sa náhodou stane, že je nejaký chodník prázdnejší, tak ho okamžite začnú využívať motorky ako dodatočný pruh. Musím povedať, že som sa najskôr tohto chaosu bál, ale po čase som si ho začal užívať. Pri našich potulkách Hanojom sme navštívili viacero chrámov, ochutnali miestne jedlo a prezreli si komplex mauzolea. Bohužiaľ, bol strýko Ho odvezený do Ruska kvôli údržbe. Následne sme boli odvezení aj my, konkrétne na otvárací ceremoniál. Musím uznať, že kultúrny program pripravený Vietnamcami naozaj stál za to.
Budíček 6:30, raňajky 7:00, autobus 7:30, úvodný prejav 8:00. Takto začínalo prvé IBM (International board meeting), zhromaždenie všetkých organizátorov, tímových lídrov a pozorovateľov. Cieľom bolo podrobne prejsť všetky úlohy teoretického kola, ktorých bolo tento rok nachystaných 13. Po tom, ako sa prvá z nich uzavrela o 11:00, začala viacerých prítomných chytať mierna panika. Po výdatnom obede, zefektívnení systému diskutovania a veľkej debate, ktorá skončila vyradením príkladu číslo 12, sme sa mohli vrhnúť na prekladanie a obálkovanie, ktoré sme úspešne dokončili o štvrtej ráno. Každý súťažiaci do svojej obálky dostal anglickú aj slovenskú verziu zadaní, spolu s odpoveďovými a pracovnými hárkami. Na riešenie teoretických úloh mali súťažiaci 5 hodín a vedeli maximálne získať 300 bodov, čo je polovica z celkového množstva na IOAA. Ako to už posledné roky býva, teória bola mimoriadne ťažká, čo spôsobilo, že medián počtu bodov za toto kolo bol iba 65,5 bodov.
Po výdatnom trojhodinovom spánku som o deviatej ráno sedel v poloprázdnej konferenčnej sále pri diskusii o tímovej súťaži. Tá sa nezarátava do celkového poradia, ale má ísť o zábavnú aktivitu, pri ktorej sa spoznajú študenti z rôznych krajín. Tých bolo na tejto IOAA rekordne veľa, 64 konkrétne. Súťažiacich bolo vyše 300, keďže každá krajina môže reprezentovať s 5-členným tímom. Našu reprezentáciu podporilo Ministerstvo kultúry, ktorému ďakujeme za uhradenie nákladov pre všetkých súťažiacich a vedúcich. IOAA je mimoriadne veľká medzinárodná akcia, ktorú niekedy možno snáď zorganizujeme aj na Slovensku, či v spojení s Českom. Potrebujeme na to ale zohnať približne milión eur, zaujímavé úlohy potom už hravo pripravíme.
Zaujímavá bola aj tohtoročná tímová súťaž, kde mali tímy za úlohu ďalekohľadom mieriť na rôzne miesta výškovej budovy, kde boli rozmiestnené časti astronomickej logickej skladačky. Škoda bola, že to viacero ľudí zobralo príliš vážne a nechceli nikoho okrem seba k ďalekohľadu pustiť. Ostatní členovia tímu však aspoň mali čas sa porozprávať a nadviazať nové kamarátstva. Tie sú to najcennejšie, čo si vie človek z takejto súťaže odniesť, a podarilo sa to tento rok aj mne, z čoho mám veľkú radosť.
Po rýchlej diskusii k tímovej súťaži nasledovalo rozobratie praktických úloh. Pripravené boli nočné pozorovacie úlohy s ďalekohľadom, záložné úlohy na papier v prípade zlého počasia a úlohy do planetária. Planetárium býva každoročnou tradíciou na IOAA. Niektoré roky sú do neho študenti dopravení autobusmi, iné roky sú použité nafukovacie planetária. Tento rok sa však ukázala pravá komunistická nátura Vietnamcov. Rozhodli sa postaviť nové planetárium priamo v areáli univerzity. Začalo to rok pred súťažou, kedy sa podujali na organizáciu IOAA 2026. Tri mesiace trvalo plánovanie, 3 mesiace stavba budovy, 3 mesiace inštalácia planetária a 3 mesiace softvérové dolaďovanie. Taký rýchly proces si v Európe neviem predstaviť. Každopádne, podpísalo sa to na kvalite projekcie oblohy, ktorá mierne komplikovala riešenie úloh pre súťažiacich. Komplikácie nastali aj v priebehu nočného pozorovania. Študenti sa rozdelili do piatich skupín, ktoré sa postupne striedali pri ďalekohľadoch v celkovom čase skoro štyroch hodín. Za takýto čas je náročné dodržať rovnaké podmienky pre všetkých. Niektorí mali Saturn blízko zenitu, iní zas mali oblaky okolo M 29. Problémom boli takisto technickí asistenti, keďže niektorí z nich nevedeli po anglicky alebo sa nevyznali v úlohách, či práci s ďalekohľadom. To niektorých súťažiacich stálo cenný čas a body.
Na ďalší deň nás čakala diskusia o dátovej analýze. Test, v ktorom exceloval Peter Švrlo, ktorému sa podarilo získať 137/150 bodov, čo ho zaradilo celosvetovo v rámci dátovej analýzy na neuveriteľné druhé miesto. Bravúrne vyriešil prvú aj druhú úlohu, kde nazbieral 97,5/100 bodov, a nezaostal ani v úlohe tretej, v ktorej skóroval 39,5/50 bodov. Úlohy dátovej analýzy sa zameriavajú na štatistiku, prácu s grafmi a zorientovanie sa v zložitej astrofyzikálnej téme. Pôvodné úlohy navyše obsahovali veľa teoretických výpočtov, proti čomu sa v konferenčnej sále dvihla vlna odporu, čo viedlo k vytvoreniu subkomisie na úpravy úloh. Medzi štyrmi vybranými bol náš Tomáš a aj vďaka jeho práci sa úlohy zredukovali do rozumnej miery. Na riešenie celej dátovej analýzy totiž mali súťažiaci iba 4 hodiny, čo sa môže zdať veľa na tri úlohy, avšak kreslenie grafov na milimetrový papier je časovo veľmi náročné.
Po dokončení prípravy úloh na všetky kolá sme mali jeden voľný deň, počas ktorého sme sa vybrali na výlet k moru do zátoky Ha Long. Tam sme zažili plavbu loďou medzi ostrovčekmi ostro trčiacimi z mora, preskúmali obrovskú jaskyňu, preplávali skrz dieru v ostrove na malej lodičke a vyliezli na prekrásnu vyhliadku na záliv. To všetko iba za milión dongov!
No, ale naspäť do práce. To sme si vraveli, keď sme sa unavení za tmy vrátili z Ha Long a išli sa pripraviť na moderáciu teoretického kola. V moderáciách bolo naším cieľom vydebatovať dodatočné body pre súťažiacich, ktoré organizátori nesprávne opravili. Vzorové riešenia sa držia prísnych bodovacích schém, ktoré vedia byť nekompromisné, ale niekedy poskytujú šikovné argumenty, ktoré sa dajú použiť na zisk bodov pre našich študentov. Napríklad, ak je na papieri absolútny chaos a je vidieť, že tam nič nedáva zmysel, stačí, ak v tejto spleti nájdeme nejakú konkrétnu rovnicu, ktorá má v bodovacej schéme pridelené body, ukážeme na ňu a vieme získať bodík či dva navyše. Na moderovanie každej úlohy bolo vyhradených iba 10 minút, čo znamenalo, že sme si museli efektívne rozplánovať, čo chceme debatovať. Väčšina moderácií prebehla hladko, ale samozrejme našla sa aj výnimka potvrdzujúca pravidlo. Dlhý príbeh v skratke: Tomáš s Jankou okupovali jeden stôl skoro hodinu a vytvorili najvyššiu koncentráciu organizátorov od času fotenia spoločnej fotografie. V priebehu ďalších dní nasledovali moderácie ostatných súťažných kôl. Dokopy sa nám podarilo vybojovať pre slovenských študentov 166,6 bodov navyše.
Po tom ako súťažiaci dopísali všetky testy, tak sme sa s nimi stretli a vrátili im všetku elektroniku, ktorá im bola vzatá, aby nemohli komunikovať s vonkajším svetom a zistiť zadania úloh dopredu. Toto stretnutie prebehlo počas takzvaného kultúrneho večera, kde jednotlivé krajiny majú možnosť pripraviť ľubovoľné vystúpenie. Tento rok sme zažili všetko od spevu, cez tanec valčíka až po jedenie Vegemite. Ako to už býva zvykom, skončilo to veľkou párty pod pódiom a miestami aj na pódiu. Bolo fascinujúce sledovať, ako sa spolu zabávajú ľudia z celého sveta, nosiaci rôzne šaty, majúci rôzne zvyky a vyznávajúci rôzne náboženstvá. Žil tu duch pesničky Imagine.
Na koniec IOAA nás ešte čakal záverečný ceremoniál. Po nekonečných príhovoroch sa začali rozdávať medaily a čestné uznania. Ako prví išli na pódium Igor Vargovič a Jakub Prítrský a prevzali si krásne bronzové medaily. Nasledoval Richard Dudek so striebornou medailou a nakoniec si Peter Švrlo prebral zlatú medailu. V celkovom poradí obsadil 10. miesto, čo je jeden z najlepších slovenských výsledkov vôbec. Navyše sa jeho tímu podarilo vyhrať tímovú súťaž. Celkovým výsledkom dominoval Irán, ktorý obsadil prvé tri miesta a všetci ich piati súťažiaci vyhrali zlatú medailu. Medailový systém na IOAA nefunguje ako na športových olympiádach, kde iba jeden človek vyhrá zlato, jeden striebro a jeden bronz. Na Medzinárodnej astronomickej olympiáde získajú bronzovú medailu všetci, ktorí majú body nad mediánom, na striebornú medailu je potrebný 1,3-násobok mediánu a na zlatú 1,6-násobok mediánu. Čestné uznanie získavajú tí súťažiaci, ktorým sa nepodarilo získať bronz, ale majú v teoretickej alebo praktickej časti viac bodov ako je medián v danej časti.
V posledný deň sme pred odletom spolu s našimi študentmi stihli zájsť do centra Hanoja na tržnicu nakúpiť suveníry a pozrieť sa na slávnu vlakovú uličku. Na letisko sme dorazili v typických slamených vietnamských klobúkoch, do ktorých sa práve opieralo zapadajúce slnko. Keď som sa pri vstupe do haly obzrel smerom do jeho žiary, myslel som na to, ako som kedysi bol na IOAA súťažiacim aj ja, spoznal komunitu ľudí, s ktorými som šiel študovať vysokú školu a našiel niečo, čo ma v živote naozaj baví.
